S cieľom podporiť národný projekt „Zvyšovanie efektívnosti v oblasti verejného obstarávania na Slovensku“, Úrad pre verejné obstarávanie v roku 2021 zorganizoval workshop s názvom „Ekologické témy súčasnosti s prepojením na zelené verejné obstarávanie“, kde pozval viacerých odborníkov na problematiku zeleného verejného obstarávania. Jedným z nich, ktorí verejných obstarávateľov oboznámili s problematikou trvalého obhospodarovania lesov, bol aj doc. Ing. Hubert Paluš, PhD., národný sekretár PEFC Slovensko, organizácie, ktorá sa zameriava na podporu využívania dreva ako obnoviteľnej a udržateľnej suroviny.

Sme veľmi radi, že verejným obstarávateľom môžeme opätovne túto tému priblížiť aj prostredníctvom rozhovoru s pánom doc. Ing. Hubertom Palušom, PhD., odborníkom na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov prostredníctvom nezávislej certifikácie.

Vizitka:doc. Ing. Hubert Paluš, PhD., národný sekretár PEFC Slovensko, združenia, ktoré sa zameriava na podporu udržateľného obhospodarovania lesov prostredníctvom nezávislej certifikácie a na podporu využívania dreva ako obnoviteľnej suroviny.

Otázka:

Už na workshope, ktorý úrad aj za medzinárodnej účasti zástupcov OECD v minulosti organizoval, sme sa dozvedeli, že trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov v skratke znamená environmentálne vhodné, sociálne prospešné a ekonomicky životaschopné obhospodarovanie lesov pre súčasné a budúce generácie. Vieme však, že ide o neustále sa vyvíjajúci proces, ktorého požiadavky sa v čase menia. Aké sú teda požiadavky a hlavné kritéria trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v súčasnosti?

Odpoveď:

Súčasné princípy trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (TUOL) vychádzajú zo strategických cieľov a zámerov definovaných v procese celosvetových a paneurópskych aktivít. V európskom priestore ide o medzivládny participatívny proces FOREST EUROPE, na ktorom sa prijímajú spoločné rezolúcie signatárskych krajín. Významná z pohľadu definovania priorít pri obhospodarovaní lesa je predovšetkým Rezolúcia L2: Paneurópske kritériá, indikátory a vykonávacie smernice pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, ktorá už v roku 1998 vytýčila základné princípy udržateľného hospodárenia a vytvorila základ pre posudzovanie a dlhodobé hodnotenie stavu lesov. Šesť základných kritérií sa týka udržania a primeraného rozvoja lesných zdrojov a ich príspevku do globálneho kolobehu uhlíka, zdravotného stavu a vitality lesných ekosystémov, podpory produkčných funkcií lesov, ochrany a rozvoja biologickej diverzity, udržania ochranných funkcií pri obhospodarovaní lesov a ostatných sociálno-ekonomických funkcií a podmienok. K tomu čoraz väčšej miere pristupujú požiadavky verejnosti spolupodieľať sa na rozhodovaní o využívaní lesov a verejného sektora na dodržiavanie zásad trvalej udržateľnosti.

Otázka:

Lesy jednotlivých krajín sveta nie sú rovnaké. Preto predpokladáme, že ani neexistuje žiadny celosvetovo uznávaný zoznam pravidiel trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, ale aj u nás na Slovensku sa musíme prispôsobiť ekologickým, ekonomickým a sociálnym podmienkam našej krajiny. Aký je ale vývoj u nás na Slovensku?Využívame drevo pochádzajúceho z trvalo udržateľne obhospodarovaných lesov? Zaznamenáva v tomto smere naša krajina nárast / stagnáciu alebo pokles?

Odpoveď:

Pravdou je, že z globálneho ani celoeurópskeho pohľadu neexistujú právne záväzné dokumenty pre udržateľné obhospodarovanie lesov a existujúce rezolúcie a medzinárodné dohody sú v rovine dobrovoľných záväzkov, ktoré jednotlivé štáty implementujú do svojej národnej legislatívy. Slovenská republika je v týchto iniciatívach pomerne aktívna a koncepcia udržateľného hospodárenia v lesoch je dlhodobo dominujúcim prvkom v legislatívnych normách súvisiacich s využívaním lesných zdrojov. Viac ako storočné dodržiavanie pravidiel udržateľnosti a vyrovnanosti produkcie sa zaslúžilo o súčasný stav lesov, ktorý i napriek nedávnym prírodným kalamitám v špecifických oblastiach Slovenska možno hodnotiť ako dobrý. Historicky sú dnes napríklad v lesoch SR najväčšie zásoby drevnej suroviny. Výsledkom desiatky rokov trvajúcej odbornej starostlivosti o lesy sú v súčasnosti zachované lesné ekosystémy, ktoré sú významné aj z pohľadu ich ďalšej aktívnej ochrany a poskytovania celého komplexu ekosystémových služieb.

Vzhľadom na rozdielne prírodné podmienky lesov z globálneho hľadiska sa vytvoril priestor na vznik dobrovoľných iniciatív, ktoré majú za cieľ podporovať ich udržateľné hospodárenie. Jedným z nich je certifikácia lesov, ktorá stavia na medzinárodne uznaných princípoch udržateľnosti a prostredníctvom nezávislého posudzovania preukazuje, že postupy obhospodarovateľov lesov a následne celého hodnotového reťazca lesných produktov sú v súlade s takýmito princípmi. Zároveň tak vytvára rámec pre zosúladenie prístupov hospodárenia v rôznych regiónoch sveta a umožňuje ich medzinárodné porovnanie na spoločnej báze definovanej prahovými certifikačnými kritériami.

Otázka:

Slovenský systém certifikácie lesov je otvorený a prístupný pre všetky formy vlastníctva lesov na Slovensku prostredníctvom regionálnej formy certifikácie. Viete naším čitateľom v skratke priblížiť jej hlavné ciele, kto sa môže prihlásiť do tejto certifikačnej schémy a čo musí spĺňať?

Odpoveď:

Certifikácia lesov ako dobrovoľný nástroj podpory trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch je v prvom rade platforma pre komunikáciu medzi všetkými záujmovými skupinami, ktoré sa o túto problematiku zaujímajú, vrátane širokej verejnosti. Postupy tvorby požiadaviek na hospodárenie v lesoch sa tvoria v širokospektrálnych pracovných skupinách s cieľom dosiahnutia spoločného konsenzu na tom, čo má les pre spoločnosť poskytovať. Preto možno Slovenský systém certifikácie lesov, ktorý je súčasťou globálneho certifikačného systému PEFC (Program pre vzájomné uznávanie certifikácie lesov) považovať za výsledok spoločnej dohody na národnej úrovni. Systém odráža, ako si hospodárenie v lesoch SR predstavujú jej obyvatelia, vrátane vlastníkov lesov, priemyslu, odborných inštitúcií, mimovladných organizácii a verejnosti, pričom sa dodržujú všetky legislatívne požiadavky a medzinárodne dohovory. Rovnako je systém prístupný všetkým obhospodarovateľovom lesov a spoločnostiam v odvetviach využívajúcich drevo a výrobky z dreva, ktorí majú záujem preukazovať svoju spoločenskú zodpovednosť prostredníctvom zodpovedného hospodárenia a nakupovania. Práve spoločenská zodpovednosť prostredníctvom udržateľného využívania lesných zdrojov je hlavný cieľ certifikačnej schémy PEFC.

Otázka:

Aké ešte iné rovnocenné certifikáty v súvislosti s touto témou existujú a aké sú výhody certifikácie z pohľadu verejného obstarávania?

Odpoveď:

Certifikácia lesov je len jeden z nástrojov podpory spoločenskej zodpovednosti. Jej význam spočíva predovšetkým v tom, že je dobrovoľná, jej hodnotenie sa vykonáva nezávislou treťou stranou a je súčasťou odporúčaní EK v oblasti zeleného verejného nakupovania na preukazovanie pôvodu drevnej suroviny z udržateľných zdrojov vo výrobkoch z dreva a papiera ako je kopírovací a grafický papier, nábytok, textil alebo stavby. Rovnako sa s ňou uvažuje aj pri definovaní kritérií na udeľovanie európskej ekoznačky Európsky kvet alebo ako pomocným nástrojom v legislatíve EÚ v oblasti uvádzania dreva z legálnych zdrojov na vnútorný európsky trh. Hoci je zelené verejné obstarávanie dobrovoľným nástrojom pre verejnú správu, pomáha stimulovať dopyt po udržateľnejších tovaroch a službách aj v súkromnom sektore, takže dnes existuje veľké množstvo maloobchodných reťazcov a retailových spoločností ako i inštitúcií finančného sektora, ktoré certifikáciu využívajú na zlepšovanie svojho zeleného imidžu a preukazovanie postoja k ochrane životného prostredia.

Otázka:

Aké sú Vaše skúsenosti s aplikáciou týchto požiadaviek na certifikáty v procese verejného obstarávania?

Odpoveď:

Domnievam sa, že minimálne v oblasti zeleného verejného nakupovania výrobkov z dreva a papiera existujú priepastné rozdiely medzi európskymi krajinami. Verejné politiky nákupu dreva sú dlhodobo implementované vo väčšine krajín západnej Európy a vzhľadom na fakt, že pre mnohé z nich je drevná surovina významným obnoviteľným zdrojom, či už ako materiálu alebo energie, verejný sektor má eminentný záujem na preukazovaní jeho pôvodu. Drevo so zárukou udržateľného pôvodu je nielen obnoviteľná surovina, ale má schopnosť sekvestrovať a uskladňovať uhlík, čím sa bojuje proti globálnemu otepľovaniu. V tomto kontexte majú význam predovšetkým výrobky s dlhou dobou životnosti a tie, ktoré vznikajú niekoľkonásobným opätovným využitím odpadu alebo použitých výrobkov (tzv. kaskádové využívanie). V niektorých prípadoch si krajiny vytvorili zložité systémy na posudzovanie dôveryhodnosti certifikačných systémov, v iných bola cesta jednoduchá a certifikácia bola priamo uznaná ako dôveryhodný nástroj. V prípade Slovenska vidím prekážky na dvoch stranách. V prvom rade to súvisí so stále nízkym environmentálnym povedomím a následne presvedčením spotrebiteľov a inštitúcií chovať sa environmentálne zodpovedne. K tomu prispieva predovšetkým nedostatočná komunikácia a často aj presadzovanie politických záujmov do regulatívnych nástrojov bez celospoločenskej verejnej odbornej diskusie a s tým súvisiaca nízka osveta tejto problematiky. Na druhej strane sú postupy zavádzania zelených požiadaviek zo strany štátu pomalé a i napriek značnému úsiliu v posledných rokoch končia často v pozícii nezáväzných uznesení. Určite chýbajú aj motivačné nástroje pre verejných obstarávateľov.

Otázka:

Čo je podľa Vás, pán docent, na Slovensku potrebné zlepšiť alebo kde vidíte ešte rezervy v rámci aplikácie zeleného verejného obstarávania pri obstarávaní dreva a výrobkov z neho pochádzajúcich z lesa obhospodarovaného trvalo udržateľným spôsobom? Čo by podľa Vás verejní obstarávatelia nemali podceniť resp. čomu by sa mali vyvarovať pri svojich nákupoch?

Odpoveď:

Rezervy, ktoré vnímam v tejto oblasti som naznačil vyššie. Každé verejné obstarávanie je zložitý proces a pridávanie dodatočných požiadaviek určite zvyšuje náročnosť každého takého procesu. Preto je nevyhnutné, aby podpora verejných obstarávateľov v tejto oblasti bola priama a jednoznačná, čo sa týka definovania významu, používania a špecifikácie zelených požiadaviek. Je to úlohou certifikačných schém, ktorých požiadavky na procesy a produkty sú komplexné, aby zabezpečili, že produkt spĺňa kritériá udržateľnosti a je dostupný na trhu. Dnes sú naviac certifikované produkty štandardne označované logom alebo environmentálnymi značkami lesných certifikačných schém. Úlohou verejného obstarávateľa by malo byť si takýto produkt správne vyžiadať.

Otázka:

A na záver, aké sú teda hlavné výhody nákupov výrobkov z dreva, ktoré sú označené logom PEFC (príp. FSC) a kde môžu verejní obstarávatelia nájsť k tejto téme ďalšie informácie?

Odpoveď:

Každá spoločnosť, ktorá zakomponuje požiadavky na nákup, obstarávanie alebo podporu zeleného nakupovania prostredníctvom využívania a podpory PEFC/FSC produktov, môže pomocou loga PEFC/FSC preukázať svoju spoločenskú zodpovednosť a informovať o nej aj svojich užívateľov. Viac informácií o národnej certifikačnej schéme PEFC získate na stránke www.pefc.sk alebo prostredníctvom e- mailu info@pefc.sk.