Skip to main content
Národný projekt Zvyšovanie efektívnosti v oblasti verejného obstarávania na Slovensku

Rozhovory s odborníkmi : Ing. Imrich Holečko

V rámci realizácie národného projektu Zvyšovanie efektívnosti v oblasti verejného obstarávania na Slovensku Vám prinášame ďalší z rozhovorov s odborníkmi v téme sociálnych aspektov vo verejnom obstarávaní s predsedom a konateľom „Ľudia a perspektíva“ OZ, r.s.p.; Družstevná 4; Krompachy, p. Ing. Imrichom Holečkom, ktorý je aj členom monitorovacieho výboru  pre OP „Ľudské zdroje“, člen komisie pre PO 5,6, pri  MV OP ĽZ (tieto nominácie sú v zastúpení Úrady splnomocnenca vlády pre občiansku spoločnosť).

Čomu sa venuje Vaše občianske združenie a aké sú jeho hlavné ciele?

Ako býva zvykom, hlavné zameranie činnosti, ako aj hlavné ciele sú zakotvené v stanovách  občianskeho združenia. Cieľom občianskeho združenia „Ľudia a perspektíva“ OZ, r. s. p.  je podieľať sa a napomáhať pri riešení sociálnych problémov občanov v regióne „Stredný Spiš“. Naše aktivity sú dlhodobo (už od roku 2003) zamerané predovšetkým na podporu občanov žijúcich pod hranicou chudoby, na „znevýhodnené“, „zraniteľné“ a „sociálne vylúčené“ skupiny občanov, s cieľom postupného zlepšovania životnej úrovne, nie len jednotlivých osôb, ale aj ich rodinných príslušníkov. Žiaľ,  je to stále dosť početná a v našom regióne rozrastajúca sa skupina. Pravdepodobne najhoršie sú na tom dlhodobo nezamestnaní, občania s nízkym stupňom vzdelania, žijúci segregovane, alebo separovane v komunitách, prípadne izolovane v samote. Patria medzi nich bezdomovci, v niektorých prípadoch aj občania so zdravotným postihnutím, občania po výkone trestu a veľmi početná skupina rómskych občanov žijúcich hlavne v segregovaných a separovaných lokalitách (ďalej aj ako „cieľová skupina‟).

Poskytované formy pomoci  pre tieto skupiny občanov sú orientované na nasledujúce činnosti a aktivity:

  • poskytovanie pracovných príležitosti priamo v našej organizácii,
  • príprava na pracovný pomer pre partnerské organizácie,
  • príprava na zvládnutie náročnej zmeny životného štýlu hneď po uzatvorení pracovného pomeru, teda proces adaptability v pracovnom prostredí a pracovnom kolektíve (asi najzložitejšie obdobie, jednoznačne náročnejšie ako proces získavania zručností),
  • poskytovanie sociálnych služieb v prevádzke „Komunitné centrum“, ambulantnou aj terénnou formou,
  • pomoc a podnecovanie k výchove a vzdelávaniu,
  • poskytovanie základného a špecializovaného poradenstva,
  • realizáciou vlastných projektov zameraných na cieľovú skupinu občanov.

Týmito aktivitami sa snažíme poskytnúť príležitosť pre cieľovú skupinu občanov zapojiť sa plnohodnotne do verejného spoločenského života, poskytnúť príležitosť pre zlepšovanie kvality života, spoločenského postavenia a pozdvihnutie  pocitu sebavedomia. Zároveň prispievame k mobilizácii a aktivizácii zamestnávateľov v regióne, k podpore vzájomnej a účelnej spolupráci, orgánov štátnej správy, samosprávy, privátnej sféry a neziskového sektora, predovšetkým v oblasti sociálnej politiky a regionálneho rozvoja.

Ako vnímate problematiku súvisiacu so zamestnávaním znevýhodnených osôb?

Zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných skupín občanov je veľmi široká téma, ale aj zložitá a naliehavá problematika. Žiaľ, nedostatočne a málo komplexne túto problematiku rieši zákon č. 112/2018 o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch‟), aj jeho aktuálna novela. Zákon sa prioritne orientuje na „podnikateľskú činnosť“, aj keď sa vo všeobecnosti  zameriava na verejnoprospešné záujmy so zapojením znevýhodnených a zraniteľných  občanov. Avšak v skutočnosti znevýhodnení a zraniteľní občania svojím rozsahom predstavujú ďaleko širšiu skupinu, hlavne z pohľadu vzdelania, mentálnych dispozícii, pracovných zručností a schopností adaptovať sa na zmenu životného štýlu v novom pracovnom prostredí. Žiaľ skutočnosť je taká, že existuje stále veľmi početná skupina občanov, ktorí na komplexný proces adaptability potrebujú legislatívnu podporu viac ako 2 roky, v niektorých prípadoch potrebujú podporu asi počas celého života. Preto pre náročnejšie a zložitejšie prípady je tento zákon ťažko aplikovateľný a dlhodobo udržateľný v praxi. V súhrne asi možno konštatovať, že legislatívne nemáme pokrytú podporu pre občanov, ktorí za krátky čas, 1 až 2 roky (ako to umožňuje zákon), nezvládnu proces adaptability v pracovnom prostredí a proces integrácie na otvorenom trhu práce.                               

Oslovujú Vás na spoluprácu nejaké štátne, či verejné inštitúcie, prípadne vnímate prípadne rozdiel oproti minulosti?

Áno, určitá forma spolupráce v prípade štátnych a verejných inštitúcii už dlhodobo, teda viac ako 15 rokov, existuje. Pretože v oblasti sociálnych služieb a v oblasti zamestnanosti pôsobíme od roku 2004, teda ďaleko skôr ako bol zverejnený zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (prevádzky chránených dielni, prevádzky montážnych dielni pre dlhodobo nezamestnané osoby, v súčasnosti sociálny podnik). Často však kvalita spolupráce záležala skôr na osobnom vzťahu a prístupe konkrétnej osoby (zamestnanca danej inštitúcie), ako na prístupe organizácie ako celku. To isté je možno konštatovať aj v prípade samosprávy. Zmenou primátora, alebo starostu dochádza aj k zmenám v oblasti vzájomnej komunikácie a spolupráce. Naše skoro 20 ročné skúsenosti k téme spolupráce a priebehu partnerskej spolupráce nám poskytli poznania, že najkorektnejšia a najkvalitnejšia spolupráca bola a stále existuje s privátnou sférou, teda podnikateľskými subjektami v regióne. Z uvedených dôvodov, partnerstvo a spolupráca vnímaná výhradne len so štátnymi inštitúciami, prípadne výhradne len so samosprávnymi orgánmi, je z môjho pohľadu málo vypovedajúca a nekomplexná. Podľa môjho názoru je pre rozvoj regiónu  veľmi dôležitá vzájomne korektná, funkčná a rešpektujúca  spolupráca všetkých sektorov:  t. j. štátnej správy, samosprávy, privátnej sféry a neziskových organizácii.  Pretože úspešné naštartovanie tejto vzájomnej spolupráce, dokáže ekonomicky aj spoločensky pozdvihnúť aj zaostalejšie regióny.   

Stretli ste sa s aplikáciou sociálnych hľadísk vo verejnom obstarávaní?

Samozrejme, táto téma je pre oblasť verejného obstarávania stále živá. Sociálne hľadiská, uvádzané aj ako „Sociálny aspekt“, sú pri verejných obstarávaniach, hlavne v našom regióne často uplatňované. Avšak problém nastáva pri uplatňovaní a plnení sociálneho aspektu v rámci uskutočneného verejného obstarávania, zo strany úspešného zhotoviteľa. Spôsobuje to napríklad  nejednotný výklad pre akceptovateľné formy plnenia sociálneho aspektu. Aj  keď v tejto  oblasti nastal evidentný a pozitívny pokrok, a to práve zásluhou pružného a asertívneho prístupu zamestnancov Úradu verejného obstarávania, je potrebný pri aplikácii sociálnych hľadísk vo verejnom obstarávaní  udržiavať jasný a jednoznačný výklad, pre dosahovanie očakávaných výsledkov. Pretože cieľom aplikácii sociálnych hľadísk je účelne  a  zodpovedne ponúknuť príležitosť pre uvedené cieľové skupiny a tak napomôcť procesu pozitívnej integrácie. Nie presný opak.

Čo by ste odporučili štátnym orgánom v  súvislosti s uľahčením Vašej činnosti ako občianskeho združenia. Čo by Vám najviac pomohlo vo Vašej činnosti?

Neviem a aj nechcem zaujať univerzálne odporúčacie stanoviská štátnym orgánom, pretože skoro každá problematika je svojim obsahom špecifická. Asi účelnejšie bude, keď teraz začiatkom roka 2023, poprajem zamestnancom štátnych inštitúcii, veľa zdravia a veľa úspešných pracovných výsledkov.

Máte na tento rok naplánované nejaké zaujímavé aktivity o ktoré by ste sa chceli podeliť, prípadne inšpirovať iné subjekty?

Možno nie práve na tento rok, ale určite na nasledujúce roky by som rád upriamil pozornosť na nové programovacie obdobie a schválený „Program Slovensko“  na roky 2021 až 2027. V rámci tohto materiálu sú pre napĺňanie cieľov v oblasti sociálnych služieb a občianskej spoločnosti  zaujímavé a dôležité: Cieľ politiky 4 „Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa“;  ako aj Cieľ politiky 5  „Európa bližšie k občanom“. Zároveň v rámci cieľov politiky 4, je pre mňa veľmi inšpirujúcou Priorita 4P7 „sociálne inovácie a experimenty“, ktorá ponúka reálne rozbehnúť a realizovať odvážne,  zmysluplné, systematicky aj účelovo prepojené  aktivity, so zapojením viacerých rezortov.