V rámci realizácie národného projektu Zvyšovanie efektívnosti v oblasti verejného obstarávania na Slovensku Vám prinášame ďalší z rozhovorov s odborníkmi v téme sociálnych aspektov vo verejnému obstarávaniu, tentokrát s predsedom OZ Bez bariéry – Národná platforma p. Petrom Kučerom, ktoré sa venuje systémovému odstraňovaniu bariér na Slovensku.

Meno: Petr Kučera

Pracovná pozícia: predseda OZ

Názov zamestnávateľa: OZ Bez bariéry – Národná platforma

Čo bolo dôvodom vzniku združenia, kto sú jeho členovia?

OZ Bez bariéry – Národná platforma vzniklo v roku 2016 ako subjekt, ktorého poslaním je systémové odstraňovanie bariér na Slovensku od základu, t. j. tvorba základných dokumentov (stanov OZ) až do stratégie, aktivít a všetkých činností, ktorých cieľom je na jednej strane zmena prostredia bezbariérovosti na Slovensku a na druhej strane aj prinášať neustále praktické riešenia, ktoré už môžu osoby s obmedzenou mobilitou využívať, napr. v osobnej železničnej doprave.

Členovia nášho združenia sú ľudia, ktorí pochopili nutnosť riešenia tejto problematiky, ktorí profesne fungujú od akademickej sféry cez oblasť výstavby, dopravy a mnohých ďalších, dôležitých pre mobilitu osôb s obmedzenou mobilitou. Široká škála profesného záberu a pohľadu na problematiku, ktorá je našim poslaním, zabezpečuje objektívny a odborný pohľad, ktorý nastavujeme do reálnych riešení zmien, samozrejme aj v spolupráci s kompetentnými inštitúciami, ktoré môžu prostredie zmeniť.

Aký je Váš cieľ,  čomu konkrétne sa venujete a prečo?

Hlavným cieľom je zmena prístupu k bezbariérovosti zo strany štátu a následne aj zmena prostredia mobility, nakoľko táto oblasť bola dlhé desaťročia zanedbávaná. Základným nástrojom našich aktivít je prepájanie a sieťovanie aktivít orgánov štátnej správy tak, aby výsledok bol maximálne efektívny. Keďže na Slovensku absentuje osveta v tejto oblasti, venujeme sa aj v spolupráci s Fakultou BERG TUKE aj publikačnej činnosti a obsahom našich publikácií sú návrhy riešení jednak pre systém, pre technickú oblasť, pre oblasť legislatívy a zároveň aj posudzujeme konkrétne projekty na bezbariérovosť napr. čerpacích staníc, železničných staníc a zastávok a iných objektov. Ako príklad môžeme uviesť napr. Hlavnú stanicu v Bratislave (železničná doprava + MHD), ktorú spoločnosť ŽSR spustila do bezbariérovej prevádzky v prvom kvartáli 2019. Do projektu sme oslovili aj Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, ktorý sa pripojil a vytvoril výťah medzi úrovňou stanice a zastávkou električiek MHD, ktoré sú taktiež bezbariérové. Týmto riešením došlo k bezbariérovému prístupu od každého druhu dopravy k stanici až po každé nástupište. A týchto príkladov by sme našli viac, nielen v oblasti osobnej železničnej dopravy.

Prečo sa tomuto venujeme? Je veľa ľudí, ktorí si ani neuvedomia to, aké bariéry máme. Pre mnohých športovo založených ľudí je bežné prejsť schodištia, alebo nepotrebujú úpravy pre nevidiacich, či nepočujúcich. Vekom sa dostávajú aj oni do cieľovej skupiny, ktorým sú naše aktivity smerované. Ďalej je veľa ľudí, u ktorých postihnutie nie je vidno a na takých sa zabúda, napr. nevidiaci, nepočujúci.   

Určite máte zmapovanú situáciu aj v praxi, ako je to teda z Vášho pohľadu s bezbariérovosťou na Slovensku? V akých oblastiach ste identifikovali najväčšie problémy?

Na úvod je potrebné uviesť, že základná bariéra je v hlave a je potrebné si ju uvedomiť, aby bolo možné hľadať riešenia. Poznanie problému vždy bolo a je základom pre zmeny. Slovenská republika je v súčasnosti zaťažená legislatívnou zotrvačnosťou, ktorá sa prejavuje do prostredia. Ostatné krajiny EÚ začali s debarierizáciou prostredia pred viac ako desiatimi rokmi s filozofiou, že opatrenia sú pre každého. Na Slovensku panuje mýtus, že opatrenia bezbariérovosti sú určené malej skupine tých, ktorí ich využívajú. Inak povedané, to, čo majú iné členské krajiny EÚ zanesené do svojich legislatívnych systémov, na Slovensku tento proces v súčasnosti ešte len začína. Doposiaľ v mnohých prípadoch Slovensko využívalo mnohé výnimky z dodržiavania európskych smerníc, napr. v osobnej železničnej doprave. Samozrejme, že vývoj a zmeny hlavne v zmysle smerníc a nariadení, prijatých od roku 2019 do súčasnosti, nahromadili problémy, ktoré je potrebné riešiť, ich finančnú náročnosť, časový rozsah a pod. Preto sme v súčasnosti v stave akútnej potreby hľadať riešenia v zmysle verejného záujmu, ale aj v oblasti zosúladenia opatrení národnej legislatívy s medzinárodnými a nadnárodnými opatreniami v podobe noriem, smerníc a nariadení Európskej únie, ktoré musí Slovensko ako subjekt dodržiavať. Východisko vidíme nielen v zmene tzv. stavebného zákona, ale aj v zmenách a zosúladení cca 75 zákonov a viac než 800 vyhlášok na Slovensku (ktoré sú síce platné, ale ich plnenie nezaručuje prístupnosť a bezpečnú mobilitu) tak, aby boli vytvorené základné piliere pre bezbariérovosť:

• legislatíva,
• odbornosť,
• alokované finančné nástroje,
• kontrola a monitoring.

A toto všetko má vplyv na objektívnu a bezpečnú mobilitu každej osoby s obmedzenou mobilitou. Pripomíname, že do tejto skupiny spadajú aj seniori a osoby s kočíkmi, nielen osoby so zdravotným postihnutím.

Slovensko v tejto problematike čaká ešte dlhá cesta, ktorej výsledok je možné očakávať za dlhé roky. Predpokladáme, že len legislatívne zmeny budú trvať niekoľko rokov, preto navrhujeme vytvoriť prechodové pravidlá tak, aby rekonštrukcie a výstavba zabezpečili objektívnu bezbariérovosť (do doby nastavenia nových pravidiel a zákonov, vyhlášok a noriem), nakoľko ide o investície do budúcna v zmysle európskych smerníc a nariadení, ktoré sú platné už teraz.

Problémy vidíme takmer všade. Prirovnávame to nočnej oblohe, keď je zatiahnutá a sem tam presvitne hviezda. Potrebovali by sme takú oblohu, aby bolo vidieť na všetky súhvezdia. Nedostatočnosť vidíme nielen v technickej oblasti, ale aj v oblasti štatistík, kde sa v tejto dobe nastavujú aktualizované merateľné ukazovatele a indikátory pre národné zisťovania, v oblasti deklarovanej bezbariérovosti (nie reálnej), napr. v cestovnom ruchu a stave ubytovacích zariadení, v stave prístupu na úrady a môžeme pokračovať ďalej. Samostatnou kapitolou sú WC pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré na Slovensku chýbajú na verejných priestranstvách (námestia, ulice) a ich použitie je limitované otváracími hodinami v obchodných centrách, dopravných uzloch, v niektorých hoteloch a pod. 

Sú naopak oblasti, u ktorých vnímate už aj nejaké pozitívne zmeny oproti minulosti? Ak áno, čo si myslíte, že prispelo k týmto reálnym zmenám?

Základnou zmenou je prístup niektorých pracovníkov FBERG TUKE, ktorý dal našim aktivitám podporu vedy a výskumu a v súčasnosti pripravujeme rámcovú zmluvu o spolupráci medzi FBERG TUKE a nami tak, aby sme spoločne začali riešiť bezbariérovosť v širšom rozsahu a zapojili do tejto úlohy v rámci verejného záujmu aj študentov a ďalších akademikov TUKE.

Druhým príkladom je spoločnosť ŽSR ako správca infraštruktúry. Okrem toho, že do každého projektu rekonštrukcie železničných staníc a zastávok implementuje systém bezbariérovosti, (aj keď aj vďaka tomu, že ako prvá oblasť na Slovensku musí implementovať smernice Európskej komisie, v ktorých je priamo a jasne zadefinovaná prístupnosť a bezbariérovosť napr. Smernica č. 2019/772), tak vytvorila táto spoločnosť k 1.2.2022 pozíciu manažéra pre bezbariérovosť. Naďalej budeme intervenovať vedeniu spoločnosti naše návrhy, aby pozícia bola efektívna a nie iba formálna, ale toto je prvá iskra, ktorej výsledky už bude môcť využívať cestujúca verejnosť na Slovensku, vrátane návštevníkov Slovenska. So spoločnosťou ŽSR spolupracujeme a konzultujeme opatrenia a riešenia niekoľko rokov a za tento prístup sme ich nominovali na ocenenie v ČR Mimoriadnou cenou MOSTY 2021 práve za bezbariérovosť, ktorej je oceňovanie udeľované.

Tretím výrazným pozitívnym príkladom je prístup a riešenie bezbariérovosti škôl na Slovensku Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré vytvorilo pracovnú skupinu odborníkov na odstraňovanie bariér a v rámci implementácie Stratégie inkluzívneho vzdelávania prijatej Vládou SR na konci minulého roku. V rámci uvádzanej stratégie MŠVVaŠ SR začalo pripravovať prvú výzvu z Plánu obnovy a odolnosti SR pre stredné školy. Keďže na Slovensku neexistujú žiadne oficiálne dáta pre túto oblasť o stave bezbariérovosti, ktoré môžeme považovať za objektívne, začali sme mapovať súčasný stav a na základe toho sa pripravovali metodiky a celé nastavenie výzvy tak, aby boli v súlade s európskymi nariadeniami a eliminovali negatívny vplyv nedostatočnosti vyhlášok, ktoré sú teraz ešte v platnosti. Zároveň, príprava týchto strategických materiálov pre bezbariérovosť otvorila také oblasti, ako je napojenie rôznych druhov zdrojovania tak, aby bolo minimalizované riziko duplicity a prekrývania financovania. A tieto postupy je možné využiť napr. aj pre nastavenie systému podporných nástrojov národného charakteru, o čom sme informovali napr. aj NKÚ SR, s ktorým sme sa zhodli v mnohých aspektoch k tejto problematike a ďakujeme im tiež za ich prístup.

Keďže si uvedomujeme prierezovosť problematiky ako verejného záujmu v celej škále kompetencií rezortov a nielen stavebného zákona, oslovili sme všetky rezorty našou publikáciou s názvom Expertná stratégia odstraňovania bariér na Slovensku do roku 2030 a jej aktualizáciou z roku 2021. Neustále sledujeme aj malé zmeny na ďalších úradoch a orgánoch štátnej správy, ale výstavba postupuje ďalej a upozorňujeme stále, že bez zanesenia potrebných opatrení a podmienok pre bezbariérovosť. A je práve na verejných obstarávateľoch, ako ponímajú potrebu bezbariérovosti, pretože od toho závisí výsledok. A ten rozhodne nemôžeme v súčasnej podobe národných nariadení zaručiť, takže je veľa novo vystavaných budov, ktoré, žiaľ, budú bariérové. 

Čo je potrebné, nielen podľa Vás, keďže určite hovoríte aj za Vašich ostatných členov združenia a mnohých iných ľudí, ktorí sa stretávajú s rôznym typom bariér v každodennom živote, zmeniť, alebo možno skôr robiť inak?

V prvom rade je potrebná zmena myslenia a filozofie prístupu k problematike bezbariérovosti do podoby bežnej súčasti a nie akéhosi nadštandardu pre malú skupinu užívateľov. K tomu je potrebné vytvoriť systém v bodoch, ako sme uvádzali v jednej z predchádzajúcich otázok, a zaniesť bezbariérovosť a prístup ako jedno z hodnotiacich kritérií prípravy a vyhodnocovania projektov. Niektoré výzvy, napr. z dielne MIRRI SR, už toto obsahujú, ale máme aj ďalšie rezorty a ďalších verejných obstarávateľov.

Na nedostatočnosť upozorňujeme a budeme upozorňovať orgány štátnej správy dovtedy, dokým sa nezačne systém pre bezbariérovosť meniť. Rovnako sme oslovili aj zástupcov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je nadriadeným orgánom výkonnej moci štátu. Dobrou správou je skutočnosť, že s potrebou bezbariérovosti sa stotožnili aj niektorí poslanci, ktorí s nami konzultujú opatrenia a návrhy v ich kompetencii pri rokovaní v Národnej rade SR.

Verejné obstarávanie je nástrojom, ktorý môže výrazne ovplyvniť bezbariérovosť v mnohých oblastiach. Čo by mal teda obstarávateľský subjekt zohľadniť pri príprave svojich zákaziek, resp. ako by mal uvažovať, aby v konečnom dôsledku bolo obstarávané riešenie  bezbariérové aj v praxi?

Áno, práve verejné obstarávanie môže veľa rizík keď nie zrušiť, tak minimalizovať. Jeho nastavenie by malo byť založené na zdôraznení verejného záujmu a zároveň na platných európskych nariadeniach, o ktorých občas máme pocit, že niektorí kompetentní ani nevedia o ich existencii a platnosti. Práve toto by malo byť uvedené v podmienkach pre verejné obstarávania, nakoľko na Slovensku platí pravidlo, že čo nie je napísané, tak sa nemusí plniť. V rámci prechodového obdobia zmien v stavebnej legislatíve navrhujeme nielen vytvorenie koordinácie bezbariérovosti pod hlavičkou Úradu vlády SR a nastavenia jeho systému, ale aj zavedenie technickej asistencie pre prípravu projektov tak, aby bezbariérovosť bola plnená objektívne a nie iba formálne. To si vyžaduje zaviesť systém oprávnených subjektov, ktoré majú odborné a objektívne znalosti a systém zodpovednosti pri plnení projektov, čo priamo súvisí aj s kontrolou a spoluprácou od prípravy projektu do jeho realizácie. Iba tak je možné eliminovať súčasný stav niektorých formálnych posudkov bezbariérovosti, ktoré sú v mnohých prípadoch podmienené financiami obstarávateľov, s čím sa na Slovensku stretávame.

Na zmenu, ktorú je potrebné vykonať, sú vždy dva nástroje: prevencia a represia. Každý z nich má svoje opodstatnenie a svoje dopady. Iba vhodným nastavením týchto nástrojov do systému verejných obstarávaní je možné zmeniť súčasný nedostatočný stav. Veľmi nás teší, že pri týchto zmenách je aj Váš úrad. Sme pripravení na spoluprácu s každým, kto prejaví ochotu k zmenám a aktivity diverzifikujeme podľa kompetencií a možností partnera, ktorý je ochotný spolupracovať. Sme radi, že do zoznamu spoločensky zodpovedných subjektov môžeme zaradiť aj Váš úrad a tešíme sa na spoluprácu.

Ďakujeme za rozhovor.