Aj napriek skutočnosti, že ešte stále existujú nerovnosti medzi ženami a mužmi, dosiahla Európska únia v posledných pár desaťročiach v tejto oblasti výrazný pokrok, za ktorý vďačíme právnym predpisom o rovnakom zaobchádzaní, uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti (začleneniu rodového hľadiska do všetkých ostatných politík) a osobitným opatreniam na podporu žien.  Najmä zo Stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 vyplývajú politické ciele a opatrenia, vďaka ktorým sa má do roku 2025 dosiahnuť významný pokrok na ceste k Európe, v ktorej majú ženy a muži rovnaké postavenie. Medzi hlavné ciele patrí ukončenie rodovo motivovaného násilia, spochybňovanie rodových stereotypov, odstránenie rodových rozdielov na trhu práce, dosiahnutie rovnakej účasti v rôznych odvetviach hospodárstva, riešenie rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, odstránenie rodových rozdielov v oblasti poskytovania starostlivosti a dosiahnutie rodovej rovnováhy v rozhodovacom procese a politike. Stratégia uplatňuje dvojitý prístup spočívajúci v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v spojení s cielenými opatreniami a pri jej vykonávaní sa ako horizontálny princíp uplatňuje prierezovosť. Hoci sa stratégia zameriava na činnosti v rámci EÚ, je v súlade s vonkajšou politikou EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien.

Jedným z dostupných a funkčných nástrojov, ako uvedené ciele dosahovať prostredníctvom verejných finančných zdrojov môže byť aj tzv. rodovo - zodpovedné verejné obstarávanie (gender-responsive public procurement, tzv. GRPP),  teda také verejné obstarávanie, ktoré použitím vhodných a účinných požiadaviek môže prispievať k odstraňovaniu určitých identifikovaných rodových nerovností. Zaoberať sa rodovou rovnosťou je potrebné tak z pohľadu nakupovaných tovarov, služieb či stavebných prác vo vzťahu k cieľovej skupine, ktorej majú slúžiť, ako aj z pohľadu trhu, resp. skupiny osôb, ktoré sa budú na samotnom plnení zákazky podieľať.  Dôležité je preto poznanie všetkých, aj špecifických potrieb celej cieľovej skupiny, rovnako tak mužov ako aj žien, znevýhodnených osôb či iných zraniteľných osôb, no zároveň je však nutné spolupracovať s trhom a zisťovať, kde a v akých oblastiach sa prípadne rodové rozdiely v rámci neho prejavujú.

Ako je to s rodovou rovnosťou na Slovensku nám priblížila pani Barbora Holubová, PhD., výskumníčka v oblasti rodovej rovnosti, ktorá je sociologičkou v oblasti aplikovaných sociálnych vied. Venuje sa taktiež výskumu rodových nerovnosti, sociálnej inklúzií, sociálnemu dialógu  a premenám trhu práce z hľadiska rodovej perspektívy. Pracovala aj pre Európsky inštitút rodovej rovnosti vo Vilniuse a Inštitút pre výskum práce a rodiny a zároveň je súčasťou viacerých expertných sietí v oblasti monitorovania politík a nástrojov rodovej rovnosti a násilia na ženách. Aktuálne pracuje ako senior výskumníčka v Stredoeurópskom inštitúte pre výskum trhu práce a je zapojená do medzinárodných projektov v oblasti ekonomiky starostlivosti, nelegálnej práce a sociálneho dialógu. Spolupracuje taktiež s viacerými mimovládnymi organizácia v oblasti reprodukčných práv a systémovej pomoci v oblasti násilia páchaného na ženách.

Ohľadne rodovej rovnosti je veľa nejasností. Čo rodová rovnosť znamená a prečo je pre spoločnosť dôležitá?

Rodová rovnosť znamená, že práva, povinnosti a príležitosti ľudí nie sú závislé od ich rodu, respektíve pohlavia. Zároveň rodová rovnosť znamená, že sa berú do úvahy záujmy, potreby a priority rôznych žien aj mužov, čím sa uznáva rôznorodosť potrieb rôznych skupín.

Treba sa pristaviť aj pri pojmoch rod a pohlavie, ktoré sa často vzájomne zamieňajú alebo nerozlišujú. Pohlavie je biologická a anatomická danosť človeka, s ktorou sa narodil. Pohlavie je identifikovateľné na základe pohlavných orgánov, chromozomálnej a hormonálnej výbavy a druhotných pohlavných znakov. Spravidla je nemenné s výnimkou tzv. transrodových operácií, teda rekonštrukcií pohlavia u transrodových ľudí.

Slovom rod zase označujeme sociálne rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú ovplyvnené spoločnosťou, výchovou, vzdelaním, kultúrou a viažu sa k nim očakávané roly v správaní, prejavoch, obliekaní, ale aj stereotypy a predstavy. Môžu sa meniť v čase, priestore aj naprieč kultúrami. Ide o akúsi nadstavbu nad samotnou biológiou – pohlavím. Pojem rod zahŕňa aj širší rozsah rodových identít ako binárne mužské a ženské.

Ďalším dôležitým konceptom je pojem „uplatňovanie rodového hľadiska“ (gender mainstreaminig). Ide o stratégiu na dosiahnutie rodovej rovnosti. Zahŕňa integráciu rodového hľadiska do prípravy, navrhovania, implementácie, monitorovania a hodnotenia politík, regulačných opatrení a výdavkových programov s cieľom podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi a bojovať proti diskriminácii.

Rodová rovnosť je primárne otázkou  ľudských práv a zároveň predpokladom a ukazovateľom trvalo udržateľného rozvoja zameraného na ľudí. Rodová rovnosť teda neznamená, že ženy a muži sa stanú rovnakými, ako sa často nesprávne chápe. Výskum ukazuje pozitívnu koreláciu medzi rodovou rovnosťou a HDP krajiny na obyvateľa, úrovňou konkurencieschopnosti a úrovňou ľudského rozvoja. Hoci neexistujú dôkazy o príčine a následku, pozitívne vzťahy sú v súlade s inými dôkazmi, ktoré naznačujú, že znižovanie rodových nerovností prispieva k zlepšeniu ekonomickej výkonnosti a rastu.

Ako je na tom Slovensko v súvislosti s rodovou rovnosťou, respektíve kde máme ako spoločnosť najväčší priestor na zlepšenie?

Čo sa týka štatistickej evidencie o rodových nerovnostiach, táto je dostupná hlavne o rodových nerovnostiach medzi ženami a mužmi. Ide hlavne o oblasť odmeňovania, kde sa rodový príjmový rozdiel síce postupne znižuje, stále však dosahuje 15,8 % z hrubej hodinovej mzdy (2020)  v neprospech žien. Veľký priestor na zlepšenie je aj  v miere zamestnanosti žien, hlavne tých s malými deťmi a najmä pre nedostatok kvalitných a cenovo dostupných služieb starostlivosti o deti. V celkovom Indexe rodovej rovnosti dosahuje Slovensko iba 56 bodov zo 100, pričom nízke skóre je spôsobené hlavne rozdielmi v starostlivosti  o detí a blízkych, ako aj výrazne nízkym zastúpením žien na politickom a ekonomickom riadení. Podpora žien v riadiacich pozíciách, prijímanie opatrení na zosúlaďovanie práce a rodiny, ako aj podpora mužov v ich starostlivosti o deti patria do oblastí, kde je priestor na zlepšenie.

Ako môže verejné obstarávanie prispieť k znižovaniu rodových rozdielov?

Vo všeobecnosti  sa verejné obstarávanie v oblasti rodovej rovnosti  vníma ako nástroj „uplatňovania rodového hľadiska“ (gender mainstreaminig). Ide o stratégiu na dosahovanie rodovej rovnosti. Gender mainstreaming zahŕňa integráciu rodového hľadiska do prípravy, navrhovania, implementácie, monitorovania a hodnotenia politík, regulačných opatrení a výdavkových programov s cieľom podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi a bojovať proti diskriminácii na základe rodu a pohlavia.

Rodovo zodpovedné verejné obstarávanie je teda súčasťou rodového rozpočtovania (gender budgeting), ktorým sa rodová rovnosť podporuje. Alokáciou a využívaním verejných zdrojov určitým spôsobom sa cielene  presadzujú také opatrenia, ktoré napomáhajú rodové nerovnosti odstraňovať.

Ako rodovo-zodpovedné obstarávanie funguje a aké môže mať prínosy?

Rodové aspekty môžu byť súčasťou všetkých fáz verejného obstarávania. V prípravnej fáze verejného obstarávania  možno napríklad zrealizovať analýzu potrieb z hľadiska rodovej rovnosti, alebo zvoliť taký druh verejného obstarávania, ktorý najlepšie zohľadní rodovo špecifický predmet verejného obstarávania.  Vo fáze samotného verejného obstarávania môžu byť rodové aspekty zahrnuté medzi výberové kritériá, alebo v rámci technickej špecifikácie, či zmluvných podmienok. Vo fáze po vysúťažení vyhotoviteľa zákazky možno rodové aspekty zakomponovať napríklad do monitoringu.  

Aké konkrétne nástroje na zohľadňovania rodového hľadiska vo verejnom obstarávaní možno využiť?

Príkladov zo zahraničia je pomerne veľa. Inštitút pre rodovú rovnosť napríklad pri obstarávaní editorských služieb zaradil medzi výberové kritéria preukázanie skúseností s uplatňovaním rodovo inkluzívneho jazyka. Vo Francúzku pri VO na stavbu strednej školy bolo medzi technickými požiadavkami aj uplatnenie rodovo-špecifického dizajnu zohľadňujúceho rôzne priestorové potreby žiačok a žiakov. V Nemecku v tendri vypísanom spolkovou krajinou Berlín na výmenu dielov vozidiel boli uchádzači povinní uviesť opatrenia na podporu zamestnania žien pri vyhotovovaní zákazky. Ďalšie konkrétne príklady a presné postupy sú uvedené v príručke rodovo-zodpovedného verejného obstarávania pripravenou Európskym inštitútom rodovej rovnosti.

Existujú na Slovensku inštitúcie, na ktoré sa môžu prípadne verejní obstarávatelia obrátiť v súvislosti s touto problematikou?

Žiaľ, inštitúcie, ktoré by sa priamo zaoberali otázkou rodovo zodpovedného verejného obstarávania na Slovensku zatiaľ neboli registrované. Za koordináciu politík a presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi je však primárne zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V rámci jeho odboru rovnosti mužov a žien a rovnosti príležitostí, alebo príspevkovej organizácie Inštitútu pre výskum práce a rodiny, je možnosť obrátiť sa so žiadosťou o konzultáciu o rodových nerovnostiach a prípadné nástroje na ich zmierňovanie.